Po dokončení senzorického systému a návrhu matematického modelu, nastal čas, aby T-Rex prvýkrát roztiahol svoje krídla a vzniesol sa k výšinám. Poľné letisko Rozhanovce neďaleko Košíc sme mali vytipované už dlhšie a posledných pár dní sme už viacmenej čakali iba na vhodné počasie. V stredu 14.4.2016 sme sa konečne dočkali. Predpoveď hlásila stabilné a najmä bezveterné doobedie – ideálny čas po dvoch rokoch postupných príprav prvýkrát skutočne vzlietnuť. Ciele boli dva: 1. Overiť funkčnosť a spoľahlivosť celého systému, najmä z dôvodu že značná časť riadenia helikoptéry a kompletne celá komunikácia bola postavená na našej vlastnej elektronike. 2. Nazbierať letové dáta za účelom verifikácie matematického modelu helikoptéry, o ktorom sme písali v predchádzajúcom článku o T-Rex Simulátore.
Každý, kto už niekedy pilotoval model helikoptéry vie, že riadenie týchto modelov patrí z hľadiska náročnosti k vrcholom modelárskeho umenia. Ak je na vašom modeli navyše zavesená senzorika za niekoľko tisíc Eur a dva roky vašej práce, tak aj základné manévrovanie sa mení doslova na adrenalínový šport. Ako teda dopadli prvé lety T-Rexa?
mantrou dnešného akademického sveta. Dnes sa simuluje naozaj takmer všetko a do značnej miery oprávnene, keďže simulácia dokáže poskytnúť množstvo informácií o predpokladanom správaní systému, bez rizika vzniku akejkoľvek škody. Simulácia je tiež neoddeliteľnou súčasťou projektu Corvus Corax, ktorý je jednoznačne najkomplikovanejší a najrizikovejší projekt, na ktorom v SRS momentálne pracujeme. Základom každej simulácie je matematický model a inak to nie je ani v prípade T-Rexa. Tak ako sme písali v 
