Naša cesta k robotike

HistoryNiečo z našej odbornej histórie, pár viet o tom ako sme začínali s elektronikou, čím všetkým sme si počas počas prvých rokov štúdia prešli a prečo sme sa nakoniec rozhodli pre robotiku.

History_2

Ján Bačík

IMG_2125Robotike som sa začal venovať na gymnáziu. Veľký podiel na tom, že som sa k nej dostal má relácia Zem, ktorá vysielala reportáže o zaujímavostiach z domu a zo sveta. V jednej z reportáži som zahliadol súťaž Istrobot, ktorú pravidelne organizuje STU v Bratislave. V tej dobe to boli úplne prvé ročníky. Povedal som si, že aj ja chcem byť súčasťou tejto súťaže.

Moje prvé zoznámenie s robotikou bolo sprostredkované vďaka finančnému príspevku U.S.S. Košice, ktorá schválila môj nápad a prispela škole sumou 30 000 sk na nákup robotickej stavebnice Lego NXT.  Z tejto stavebnice vznikol môj prvý robot (programovaný bol v jazyku C), s ktorým som sa zúčastnil súťaže Istrobot 2004. Práve tu som videl úžasné výtvory nadšených amatérov a povedal som si, že o rok sa vrátim s robotom, ktorý už nebude z lega.

Môj prvý robot sa volal robot Sinope a bol určený na sledovanie čiernej čiary a prípade vyhýbanie sa pár prekážkam na nej. Prvý ostrý štart ho čakal na súťaži Robot Challenge vo Viedni v roku 2005. Na tejto súťaži Sinope vybojoval 3. miesto v hneď v dvoch kategóriach, z čoho bol autor robota, úprimné povedané, dosť prekvapený 🙂

history2

                          Robot Cupitalka                                         Puck Collect – robot Puck v hornej časti obrázka

Po tomto úspechu nasledovala stavba ďalších robotov, do kategórie myš v bludisku (robot Cupitalka) a zbierač pukov (robot Puck).  Týmito robotmi moje nadšenie z robotiky neutíchlo a stále vznikajú nové a nové výtvory.

František Ďurovský

profilV roku 2007 som nastúpil na Fakultu Elektrotechniky a Informatiky na TUKE, konkrétne na odbor Automobilová mechatronika. Priznám sa, že o elektrike ani o autách som toho veľa nevedel ale spoliehal som sa, že na univerzite sa čo-to naučím a niekde sa už ako automobilový mechatronik uplatním.

Prvý rok bol prerieďovací, čiže množstvo matematiky, elektrotechniky a rôznych teoretických predmetov, ktoré je určite dôležié absolvovať ale ako gymnazistovi, ktorý v živote nedržal v ruke pájkovačku a nevedel ani rozblikať obyčajnú diodku mi bolo jasné, že ak sa chcem zlepšiť v praktických zručnostiach, na školu sa veľmi spoliehať nemôžem. V priebehu druhého ročníka (rok 2008) som si preto pozháňal prvé knihy o elektronike, nakúpil v rádioamatérovi základné súčiastky, kontaktné pole, zopár pájkovacích skladačiek a pustil sa do samoštúdia. Veľkou inšpiráciou mi bol aj spolužiak Johnny Bačik, ktorý bol už v tom čase v elektronike niekde úplne inde a pravidelne sa zúčastňoval robotických súťaží v Bratislave a vo Viedni. Medzičasom nám zrušili študijný program a z Automobilovej mechatroniky zostala už iba „čistá“ Mechatronika, čo mi ale až tak nevadilo.  Naďalej som pokračoval v objavovaní tajov elektroniky, pribúdali komplikovanejšie zapojenia s časovačmi a klopnými obvodmi a nesmierne ma to bavilo.

PIC_final

Legendárne PICko 16F84 aj s IC Prog v1.01

Netrvalo dlho a do ruky sa mi dostal prvý microcontroller, legendárny PIC16F84 spolu s publikáciou „Moderná učebnica programovania PIC“ od Jiřího Hrbáčka. Strávil som nad ňou asi pol roka, vedel som ju naspamät odpredu a odzadu a celý ten čas som intenzívne programoval v assembleri všetky možné zapojenia od jednoduchých blikačov až po obsluhu displeja. Obetovať na začiatku štúdia pár mesiacov pre assebler je podľa môjho názoru výborná škola nielen princípu fungovania mikočipov ale aj základov programovania na najnižšej úrovni. Zvládnutím mikročipov sa pred vami otvorí široké pole možných aplikácii a je už len na vás ktorým smerom sa vyberiete.

AVR_FINAL

Jazyk C a programátor PRESTO výrazne zvýšili komfort programovania

Časom som prešiel na AVRka konkréte to bola ATMega16, Hrbáčkovu knihu vystriedala  Váňova: „Atmel AVR programování v jazyce C“ a po pol roku programovania na najnižšej úrovni som si začal vychutnávať komfort práce v jazyku C. V kombinácii s in circuit programmingom cez programátor PRESTO to bol oproti PICku úplne iný svet. Ku zapojeniam na kontaktnom poli  pribudli aj prvé pokusy s návrhom a výrobou plošných spojov. Fungoval som v kolobehu Eagle – Leptanie – Rádioamatér, stálo to kopu peňazí ale ten pocit, keď vami navrhnutá a vyrobená doska „ožila“ bol jednoducho na nezaplatenie. Po dvoch rokoch na univerzite som si konečne pripadal ako študent FEI a s blížiacou sa bakalárkou som sa pomaly chstal na prvý väčší projekt, v ktorom skĺbim všetky nadobudnuté skúsenosti. Ako väčšinu detí ma vždy roboty fascinovali a na začiatku tretieho ročníka som vedel, že je ten správny čas, konečne si postaviť svojho prvého vlastného robota.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *